Harvey Ball, Franklin Loufrani a tvár, ktorá patrí všetkým
Jeden nakreslil úsmev za 45 dolárov a nikdy si ho nedal chrániť. Druhý mu dal meno a postavil na ňom licenčné impérium.
Desať minút vo Worcesteri
V decembri 1963 mala poisťovňa State Mutual Life Assurance z Worcesteru v Massachusetts problém: po fúzii s inou firmou chodili zamestnanci skleslí. Vedenie vymyslelo „kampaň priateľstva“ a objednalo grafiku u miestneho reklamného grafika, veterána druhej svetovej vojny — Harveyho Balla. Ball si sadol a nakreslil žltý kruh, dve oválne očká a úsmev. Trvalo mu to asi desať minút. Dostal 45 dolárov.
Originál nebol dokonalý — jedno oko je o niečo väčšie ako druhé a úsmev nie je celkom súmerný. Kreslený rukou, nie kružidlom. Firma vytlačila prvých sto odznakov; do konca kampane ich rozdala vyše sto tisíc.
Tvár bez majiteľa
Ball ani firma si kresbu nedali chrániť. Na začiatku 70. rokov pridali bratia Bernard a Murray Spainovci, majitelia obchodov s pohľadnicami vo Filadelfii, k tváričke heslo „Have a Nice Day“ a začali ju masovo vyrábať. Do roku 1971 sa predalo vyše 50 miliónov odznakov s úsmevom.
Ball na tom nezarobil ani cent navyše. Jeho syn spomínal, že otec to nikdy neľutoval — ďakovné listy z celého sveta mal radšej ako tantiémy. Založil World Smile Day, ktorý sa oslavuje prvý piatok v októbri. Zomrel v roku 2001. Na jeho náhrobku je úsmev.
Najjednoduchšia kresba na svete sa ukázala byť aj tou, ktorú je najťažšie nechať si pre seba.
Dobré správy v Paríži
Na druhej strane oceánu mal Franklin Loufrani, francúzsky novinár a špecialista na licencie, dosť titulkov o vojne vo Vietname a Nixonovi. Navrhol denníku France-Soir akciu „Prenez le temps de sourire“ — „Nájdite si čas na úsmev“. Každá dobrá správa v novinách dostala značku: žltú tváričku. Akcia odštartovala 1. januára 1972. Tento žltý úsmev bol vraj prvou farbou, aká sa kedy objavila na čiernobielej titulnej strane novín.
Loufrani urobil to, čo v Amerike nikto: zaregistroval tváričku ako ochrannú známku a dal jej meno — Smiley. Vytlačil desať miliónov nálepiek a rozdal ich zadarmo. Čoskoro prišli prvé licencie, medzi nimi čokoládové dražé Mars s úsmevom na každom kúsku.
Od nálepky k značke
V roku 1996 prevzal firmu Franklinov syn Nicolas Loufrani a v Londýne založil The Smiley Company. Dal značku chrániť asi v stovke krajín a z loga urobil životný štýl. Dnes Smiley spolupracuje so stovkami držiteľov licencií — od Nutelly a McDonald’s po Moschino a Fendi — a firma venuje časť zisku vlastnému charitatívnemu fondu. Úsmev sa objavil dokonca aj počas otváracieho ceremoniálu olympijských hier v Londýne v roku 2012.
Dva príbehy
Kto teda vymyslel Smiley? Stačí položiť obe tváričky vedľa seba.
Podobnosť je ťažké prehliadnuť. Historici dizajnu zvyčajne označujú za autora kresby, ktorá sa rozšírila po svete, Harveyho Balla. The Smiley Company zdôrazňuje, že Franklin Loufrani ako prvý úsmev zaregistroval a urobil z neho značku. Oboje je pravda. Ball dal svetu tvár. Loufrani jej dal meno — a majiteľa.
Napokon tá istá žltá tvárička vedie priamo k emotikonom a emoji, ktorými dnes píšeme každý deň. Málokterá kresba mala taký dlhý život.
Epochy úsmevu
Lampy Smiley od holandského štúdia Mr Maria na vás čakajú u nás — žlté aj ružové, od 11 do 40 cm.
Pozrieť lampy →Čítajte aj: Miffy: Dick Bruna · Lávové lampy sú späť · Sledujte: Smiley